Nedeľa. Tma nám už zahalila celú oblohu, mesiac nám svietil nad hlavami, aj tam kde vždy sedávam s mojimi kamarátmi. Veľmi rada tam chodím, večer keď je v noci tma, všade ticho a
my ležíme na tráve. Je to pocit šťastia, taký zvláštny pocit, ktorý ma doháňa prežiť stále niečo nové a nové. A to je to pravé ,,zakázané ovocie ´´. Ale tento večer bol iný, iný ako ostatné. Mala som pocit niečoho, čo sa mi ešte nestalo. Začalo ma tak veľmi podozrivo a neľútostne pichať pri srdiečku, veľmi blízko, hoci som tomu nedávala zmysel. Brala som to normálne, však sa nič nedeje a to po chvíli prestane. Hocikoho zabolí pri srdci, lenže to bola bolesť citov, zvláštna bolesť. Bolo to presne na mieste, kde mi bije srdiečko. Akurát v ten večer som s Braňom nebola, povedal mi, že zostáva doma, že sa musí veľa učiť. Verila som mu, nemala som prečo pochybovať. Bol to chlapec, za ktorého by som aj život položila, ľúbila som ho, dokonca sme spolu už plánovali aj budúcnosť. Chodila som s ním už rok a pol a bola to láska, ako sa patrí. Chodili sme spolu všade, využívali sme spolu každú minútu, chýbali sme si stále viac a viac. Lenže poslednou dobou sa to úplne zmenilo, nemali sme si čo povedať, vzďaľovali sme sa od seba. Videli sme sa len cez víkendy a aj to len niekedy. Už sme si nepísali také nádherné listy, ako predtým, nehovorili sme si také krásne slovíčka, čo dodajú energiu a pocit lásky od milovanej osoby na celý deň. Bola som z toho úplne hotová. Hoci nám to už neklapalo ako predtým, stále som ho z duše milovala. Myslela som si, že sa to zmení, snažila som sa zo všetkých síl, čo mi ešte zostali, napraviť nejaké tie stratené dni, ale všimla som si, že on už nemal záujem. Začal chodiť po baroch, s kamarátmi von a vždy, keď som mu zavolala, odpovedal mi, že sa mu nechce, alebo nemá čas. V ten večer som išla s kamarátkou von. Keďže Braňo nemohol, tak som vytiahla moju dobrú kamarátku trošku von, nech sa aj ona odreaguje a uvoľní. Mali sme taký obľúbený jeden podnik, do ktorého sme chodili. Nikto o ňom nevedel, len my dve. Keď som vstúpila dovnútra, porozhliadla som sa, kde si sadneme. Jedna skupinka tam robila dosť veľký krik a tak som si ich trošku poobzerala a neverila som vlastným očiam. Videla som ho sedieť tam s nejakými cudzími dievčatami ako sa na neho vešajú. Ihneď som vyletela von a rozplakala sa. Bol to pre mňa šok. Jeho rodičia sa medzičasom rozviedli a on ostal bývať s matkou, ktorá na neho už nemala takú pevnú a silnú ruku. Všetko toto ,,trápenie“ začalo dňom, keď sme boli ešte poctiví, takže to bolo pre nás niečo nové a nedotknuté. Tešili sme sa na to, že si to spravíme také, že na to nikdy nezabudneme. Keď sme prežili krásnu valentínsku noc v hoteli, v posteli plnou ruží, bolo to fakt romantické a krásne, bola som v siedmom nebi, nechcela som, aby sa to skončilo. Odvtedy ešte asi dva dni sme si strašne chýbali, chceli sme to zopakovať . . . ale potom to naozaj skončilo. Jednoducho sa vôbec neozval, snažila som sa mu dovolať, mal stále odkazovku, alebo vypnutý telefón. Preplakala som celé dni, chcela som zomrieť. Boli to hrozné chvíľe, nechcela som žiť ! Stále som si vybavovala tú hroznú momentku, ktorá sa mi zobrazovala pred očami. Hoci sme sa nerozišli, stále som ho milovala, verila som, že sa to všetko urovná...
Vtedy mi najviac pomohol kamarát Peťo, ktorého poznám už od detstva. Pomáhal mi ako sa dalo, bol pri mne stále, vedel, čo ma trápi, cítil so mnou, vtedy som potrebovala rameno na vyplakanie a on mi ho ponúkol. Zavolala som mu v noci, rozprávali sme sa celé hodiny, ani raz mi nepovedal, že už musí končiť, alebo že už je unavený, z jeho úst som to nepočula. Vedela som, že sa na neho môžem spoľahnúť. Stále som mu hovorila, že chcem nájsť PRAVÚ LÁSKU, je to môj SEN, že som sa v mnohých veciach zmýlila a chcem to napraviť zdvihnúť sa zo zeme a začať žiť! Raz v jednej ťažkej chvíli, keď sme sa rozprávali, čo by som mala robiť ďalej - mi povedal - MILUJEM ŤA. Pozrela som na neho s vybúlenými očami a on pokračoval - OD PRVEJ CHVÍLE SOM VEDEL, ŽE SI TÁ PRAVÁ, ŽE LEN S TEBOU CHCEM PREŽIŤ KRÁSNE CHVÍLE SVOJHO ŽIVOTA. Ja som zostala akoby obarená. Vôbec som to nečakala, beriem ho ako kamaráta a myslím, že sa to nezmení. On to rešpektoval. Bola som rada, že to zobral dobre a z vytýčenou hlavou. Koniec koncov, túto dilemu som mala aj ja. Prešlo niekoľko týždňov, boli sme stále spolu, smiali sme sa, zabávali sa, snažil sa o to, aby mi pomohol prestať myslieť na Braňa a myslím, že sa mu to darilo. Začala som zase normálne chodiť do školy. V jeden deň vonku bola zima a my sme sa rozhodli, že zostaneme u nás. Objednali sme si pizzu, pustili nejaký film a len tak sme ležali. Zrazu, keď vo filme si jeden párik vyznával lásku, tak k tomu došlo - pobozkal ma. Bolo to zvláštne, stále som ešte myslela na Braňa, ale jemu to neprekážalo. Začali sme sa stretávať častejšie u nás doma, bolo nám dobre. Na Braňa som po veľmi dlhom čase zabudla. Milovala som ho, ale bola to láska, ktorá je už preč. Teraz som našla chlapca, na ktorom mi záleží, mám ho rada. Začali sme spolu chodiť. Hoci je náš vzťah len na začiatku, rozvíja sa, a dúfam, že nám to už vydrží do konca života. Uvedomila som si, že láska nie je o sexe, ani o kráse, ani o peniazoch. Konečne som cítila pri srdiečku ten krásny pocit pravidelného búchania nie jedného, ale dvoch zamilovaných sŕdc, ktoré nikdy neprestanú biť.
Mne sa tento sen splnil, našla som lásku môjho života. MILUJEM HO.
